Raz chce byť vzorom

Miluje karate a fantasticky sa učí. Jedna zo žiačok na našom osemročnom gymnáziu Kristína Bruňanská si bola prednedávnom prevziať ocenenie  z rúk štátneho tajomníka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Petra Krajňáka, ktoré získala za mimoriadne úspechy na národnej i medzinárodnej úrovni a reprezentáciu krajiny. Pri tejto príležitosti sme jej položili pár otázok týkajúcich sa jej hobby.

Na úvod otázka, ktorú zrejme počúvaš často. Ako si sa k tomuto športu dostala? Túto otázku počúvam naozaj často, keďže si väčšina ľudí spája karate s chlapcami a nikto by nepovedal, že je to šport vhodný aj pre dievčatá. No opak je pravdou. Dovolím si povedať, že práve na Slovensku sa tomuto športu venuje viac dievčat. Ku karate som sa dostala pomerne klasickou cestou. Už od malička som mala neustálu chuť hýbať sa. Moji dvaja favoriti boli futbal a práve karate. Zisťovala som, kedy bude možné prihlásiť sa, a keď uverejnili na internete termín náboru, ihneď som povedala rodičom, že tam musím ísť. Nakoniec som 5. septembra 2014 prvýkrát zavítala do telocvične, ktorú momentálne navštevujem už štyri roky.

Boli tvoje očakávania od karate naplnené hneď v úvode alebo si si to celé predstavovala inak?

Moje očakávania boli naplnené už v prvom okamihu. Hneď, keď sme prišli z náboru, doma som si začala skúšať všetky pohyby, ktoré predvádzali, a musím uznať, že keby som sa videla teraz, tak asi plačem od smiechu. Samozrejme, z prvých tréningov som mala mierne obavy. Úplne som nevedela, čo od toho čakať, a aj keď nie všetky boli najľahšie, som veľmi rada, že ma to neodradilo a pokračovala som stále ďalej.

Kedy si začala cítiť, že toto je pre teba ten pravý šport?

Ak mám povedať pravdu, už od začiatku som cítila, že ma k tomuto športu niečo ťahá, no tento pocit sa neustále miešal s pocitom, že ešte neviem, čo všetko ma čaká a či zo mňa tá počiatočná eufória neopadne. Moje obavy však po prvých úspechoch zmizli a bola som si stopercentne istá. Najviac mi k tomu pomohla práve moja prvá súťaž, na ktorú som išla len po dvoch mesiacoch tréningu, a videla som, že ma moje okolie podporuje, či už rodina, alebo tréneri.

Netrvalo dlho a prišli aj prvé úspechy. Ktoré z víťazstiev by si zaradila k svojim najcennejším?

Moje začiatky prebiehali pomerne hladko, aj keď sa musím priznať, že na prvej súťaži som skončila druhá z dvoch, no o pár mesiacov som to napravila a umiestnila som sa na prvom mieste. Po týchto prvých úspechoch prišli slovenské poháre. Bola som veľmi prekvapená, pretože som sa hneď dostala na pekné priečky, stala som sa víťazkou slovenského pohára a na mojich prvých majstrovstvách Slovenska som si vybojovala titul vicemajsterky. O rok som stála už na najvyššom stupni. Po tomto cennom úspechu som prešla do pokročilej kategórie, kde som získala umiestnenia, ktoré si veľmi cením. Prvé miesto na majstrovstvách Európy, víťazstvo na Polish Open a titul majsterky Slovenska roku 2017. Posledný zo spomínaných úspechov ma teší zo všetkých najviac. Vo finále sa mi podarilo zdolať svoju doposiaľ najväčšiu súperku.

Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že tento zápas vyhrám, asi by som sa iba zasmiala a uvažovala by som, či ten človek nie je blázon. A vlastne keď si tak spomínam, tak na mojej prvej veľkej súťaži som išla v prvom kole s týmto dievčaťom a všetci sa jej obávali. Keďže som bola úplný začiatočník, nevedela som, kto to je, a tak som zacvičila svoju jedinú kata, ktorú som poznala. Trvala asi 30 sekúnd, zatiaľ čo ona zacvičila asi dvojminútovú zostavu, na ktorú som sa pozerala, a nechápala som, ako je to možné. Niekedy stačí iba trénovať, chcieť, veriť vo svoj úspech a on príde.

Viem, že preferuješ disciplínu kata, no skúšala si aj kumite. Čo bolo kľúčové pri rozhodovaní, ktorým smerom sa vydať? Skús pre nás laikov v krátkosti opísať oba štýly.

Kata je súborné cvičenie techník, ktoré predstavujú boj s imaginárnymi súpermi. Využívajú sa tu rôzne údery, bloky, kopy, ktoré sa vykonávajú vo vopred určených postojoch, a nasledovanie týchto techník je tiež vopred dané. Jednoducho povedané, je to akási ‚‚choreografia‘‘, ktorá sa následne hodnotí podľa technického prevedenia a atletického výkonu. Druhou disciplínou je kumite, ktoré sa už viac podobá tomu, ako si väčšina ľudí karate predstavuje. Je to športový zápas medzi dvoma súpermi podľa pravidiel, pričom žiaden z vykonaných útokov nesmie spôsobiť súperovi zranenie. Kumite sa hodnotí na základe úrovne techniky. Napríklad za úder na hruď je jeden bod, no za dobre vykonaný kop na hlavu sa získavajú tri body. U mňa teda zvíťazila kata. Dôvodom bolo asi len to, že ma to jednoducho viac ťahalo k tejto disciplíne. Zrejme práve preto, že som v nej dosahovala lepšie výsledky, avšak aj teraz si veľmi rada na tréningu zabojujem a bez ani jednej disciplíny si karate neviem predstaviť, pretože sa navzájom dopĺňajú a robia tento šport takým krásnym, akým je.

Popri tvojom koníčku si výborná aj v škole a máš fantastický priemer. To ti prinieslo Pamätný list sv. Gorazda, ktorý si si bola prednedávnom prevziať z rúk štátneho tajomníka ministerstva školstva na odovzdávaní cien v Bratislave. Je ťažké zvládať naraz učenie aj karate?

Za toto ocenenie by som sa chcela poďakovať pani riaditeľke a triednej pani učiteľke, ktoré ma nominovali, mojim trénerom a v neposlednom rade kamarátom a rodine, ktorí mi držia palce a podporujú ma. Veľa ľudí hovorí, že nie je možné skombinovať šport a školu. Nemajú pravdu. Je to síce ťažké, ale možné je všetko. Často sa mi stáva, že prídem po tréningu domov neskoro a nemám chuť ani čas sa naučiť na ďalší deň. Práve preto si chcem čo najviac zobrať z hodiny, keďže ma, popravde, ani nebaví sedieť doma pri knihách a stráviť pri tom niekoľko hodín. Verím, že nie som sama.

Chcela by si sa karate venovať niekedy profesionálne? Čo všetko by to znamenalo?

Samozrejme, že áno. Určite by som sa chcela dostať minimálne na úroveň mojich vzorov, ktorým je napríklad svetová jednotka v karate Španielka Sandra Sanchez, s ktorou som mala možnosť sa stretnúť a tento zážitok si neskutočne vážim. Dokonca som týždeň aj cvičila pod jej vedením, čo mi dalo naozaj veľa. Venovať sa karate na vysokej úrovni je veľmi náročné hlavne z finančného hľadiska. Všetky súťaže s vysokým hodnotením sú v zahraničí, no jedine takto sa dá dostať do svetového rebríčka. Uvedomujem si, že moje začiatky by neboli jednoduché. Určite by prišlo niekoľko prehier, ale aj tak verím, že jedného dňa budem mať tú možnosť dostať sa veľmi ďaleko a že práve ja budem pre niekoho vzorom, tak ako je pre mňa Sandra.

Aké sú tvoje osobné ciele?

Asi pre každého športovca je najväčším snom dostať sa na olympiádu. Keďže sa karate v roku 2020 po prvýkrát predstaví na olympiáde v Tokiu, je toto pre mňa jeden zo snov, no to je ešte veľmi ďaleko. V súčasnosti je mojím cieľom dostať sa na slovenskú špičku, a tak sa prebojovať na majstrovstvá Európy kadetov a juniorov a aj keď viem, že za tým bude odbitých niekoľko hodín práce a nespočetné množstvo potu, som si istá, že raz sa môj veľký sen splní a budem potom znova spomínať na začiatky, vďaka ktorým stojím tam, kde som.

Ďakujem za rozhovor.

Foto: archív K. B.