Tak ako každý rok, aj teraz sme sa museli rozlúčiť s ďalšou časťou našej malej školy. Niektorí z nich u nás pobudli pár dlhých rôčkov a iní len krátku chvíľu. Každý však patril do našej rodiny. Áno, hovoríme o maturantoch. Štvrtákoch aj oktavánoch. Nám budú chýbať a myslíme, že aj niektorým z vás.
Ešte pred odchodom na prázdniny sme sa našich maturantov spýtali niekoľko otázok:
1. Čo plánuješ robiť po maturite?
2. Čo/Kto ti bude najviac zo školy chýbať?
3. Aký je tvoj najvtipnejší zážitok zo školských lavíc?
4. Ak by si mal/a odporučiť našu školu ďalším žiakom, čo by si im povedal/a?
5. Za čo si škole najviac vďačná/ý, resp. čo ti škola dala?
Iveta Beňačková
1. „Po maturite plánujem ísť na lekársku fakultu.“
2. „Najviac mi bude chýbať rodinná atmosféra v škole a množstvo kamarátov, ktorých som mala možnosť každodenne stretávať.“
3. „Tých bolo veľa, len jeden sa vybrať nedá:).“
5. „Škole som vďačná za kamarátov, ktorých som mala možnosť počas štúdia stretnúť a
spoznať, a, samozrejme, za množstvo vedomostí, ktoré budem môcť aj naďalej
využívať.“
Filip Emanuel Ján „Paľo“ Drexler
1. „Po maturite plánujem pokračovať v štúdiu. Študovať chcem informatiku na Vysokom učení technickom v Brne, možno by som sa chcel popri štúdiu aj zamestnať, ale definitívne sa rozhodnem až na základe skúseností so štúdiom tam.“
2. „Je ťažké povedať, čo mi po skončení štúdia na tejto škole bude najviac chýbať. Určite mi budú chýbať spolužiaci a chvíle prežité s nimi. Taktiež mi budú chýbať nápomocní a ohľaduplní učitelia pátri, ktorých som sa vždy mohol spýtať na niečo, čo ma zaujímalo. Páčilo sa mi, že sa s nimi vždy dalo dohodnúť a nebrali všetko striktne, ale ľudsky.“
3. „Keby som mal vybrať najvtipnejší zážitok, čo som zažil na škole, tak by som musel dlho rozmýšľať, lebo toho bolo dosť. Jedným z prvých, čo mi napadol, bol prvoaprílový žartík Tomáša Jamriška, keď sa snažil zahrať, ako si nechtiac prerezal žilu a tečie mu krv, ale našu triednu pani profesorku vystrašil len fľak od kečupu na nedávno namaľovanej stene.“
5. „Škole som vďačný za mnoho vecí, či už za vzdelanie, priateľov, ale aj mnoho pekných
okamihov. No asi najviac zo všetkého som vďačný za vedenie cestou Kristovej náuky
a piaristickej myšlienky.“
Jaroslava Chudá
1. „Užiť si leto už od júna.“
2. „Najviac mi budú chýbať moji milovaní spolužiaci a naše bláznivé nápady.“
3. „Keď sme spolužiačky v príme striekali striekačkami vodu za daždivého dňa von oknom a jedna pani sa prišla sťažovať, že sme ju obliali.“
4. „Určite by som našu školu odporučila pre tú priateľskú a rodinnú atmosféru zo strany
žiakov, ale aj učiteľov :).“
Andrea Danková
1. „Plánujem ísť na vysokú školu.“
2. „Samozrejme moji spolužiaci, kamaráti z iných tried a niektorí učitelia.“
3. „Nie je to síce konkrétne zo školskej lavice, no pri nacvičovaní hudobného programu na školské plesy a aj na plesoch samotných som si zažila veľa zábavy. Okrem toho je pre mňa veľkým vtipom aj latinčina v maturitnom ročníku.“
4. „Povedala by som im, nech to skúsia. Táto škola síce nie je dokonalá, ale dokonalé nie je vlastne nič. Ak by som však chcela ísť na gymnázium so všeobecným zameraním,
vybrala by som si ju ešte raz. Je tu veľa dobrých učiteľov, z ktorých mi ešte nikto nikdy
neodmietol pomôcť, keď som potrebovala, aby mi niečo znova vysvetlili alebo inak
pomohli. Tiež to nie je veľká škola, čo znamená, že sa poznáte s väčšinou žiakov
a necítite sa, ako keby ste celý deň prechádzali okolo ľudí, ktorých nepoznáte.“
5. „Väčšinu svojich kamarátov som spoznala práve vďaka škole, čo mi umožnilo mať
kamarátov vždy nablízku. Škola mi však okrem vedomostí umožnila aj realizovať sa ako
hudobníčka, a to mi prinieslo veľa radosti.“
Mária Lojová
1. „Nič iné, ako učiť sa... Prijímačky ma ešte len čakajú...“
2. „Spolužiaci... to je samozrejmé...Máme skvelý kolektív a bude ťažké lúčiť sa... Ale
najviac mi bude chýbať asi naša Monča.“
3. „Neexistuje len jeden. Je ich kopa... My sme si proste dokázali urobiť srandu zo
všetkého.“
4. „Povedala by som choď do toho... Na svete je podľa mňa mnoho dobrých škôl, ale na
skvelé školy natrafíte len málokedy a piaristi sú jednou z nich. Nevedela by som si
predstaviť štúdium na inom gymnáziu.“
Barbora Hypiusová
1. „Po maturite si plánujem užiť prázdniny a konečne si oddýchnuť. No a potom ísť na zápis na vysokú školu.“
2. „Asi všetci a všetko, čo robí našu školu školou. Za tých osem rokov som si neskutočne obľúbila našich učiteľov. Sú úžasní. Ale aj naša trieda mi bude veľmi chýbať. Máme spolu veľa zážitkov a prirástli mi k srdcu. Bude sa mi od nich ťažko odchádzať. Na vysokej škole už nebudem mať takých stálych spolužiakov, s ktorými sa budem vídať každý deň ako u nás.“
3. „Fúha...väčšinou sú tie najlepšie a najvtipnejšie zážitky spontánne a nepamätám si ich úplne. Takže fakt neviem. A neviem rozprávať vtipy, takže by to vtipné nakoniec ani nebolo :D.“
5. „Táto škola mi dala veľa skúseností a hlavne ľudí, ktorí sú skvelí a pomohli mi, keď som fakt nevedela, ako ďalej alebo som sa s niečím trápila. Vždy som sa tu mohla na niekoho spoľahnúť a dala mi hlboké a pekné priateľstvá. Či už s niektorými študentmi, alebo s našimi skvelými pátrami.“
Martin Nemček
1. „Tak po maturite plánujem toho viac. Určite sa chcem venovať aktivitám, ktoré museli vypadnúť popri aktívnom učení sa. A chcem mať také pekné prázdniny.“
2. „Ak mám pravdu povedať, chýbať mi bude celá naša škola. Ľudia, učiteľský zbor, spoločný čas s triedou. Samozrejme, že najviac mi budú chýbať ľudia, s ktorými som trávil najviac času a ktorí mi boli najbližšie, ale tak myslím, že to je jasné.“
3. „Zažil som na tejto škole nespočetné množstvo vtipných zážitkov, ale ťažko povedať, ktorý je naj. Mnohé z nich si už teraz nepamätám. Naša trieda mala talent vytvárať neprestajne vtipné a absurdné situácie.“
5. „Som všeobecne vďačný, že som tu mohol študovať. Škola mi dala nielen vedomosti, ale aj krásne vzťahy a hlavne vďaka našej škole som, kto som.“
Bibiána Tinková
1. „Po maturite plánujem mnoho vecí. Prvoradé bude učenie, pretože po maturite sa to pre mňa ešte stále nekončí a čakajú ma dve prijímačky. Potom, samozrejme, príde leto a s ním aj zaslúžený oddych, napr. tábory, knihy, filmy, seriály a všetko, čo som doteraz nestíhala.“
2. „V piaristickej škole som našla svoju druhú rodinu, takže mi bude chýbať celučičká celá. Samozrejme, najviac ľudia. Spolužiaci, mladší žiaci, učitelia, pátri... Ale bude mi chýbať aj škola samotná, krik na chodbách, vôňa telocvične... všetko toto. Sú to veci, na ktoré nikdy nezabudnem a ku ktorým sa vždy rada vrátim, ak budem mať príležitosť.“
3. „Myslím, že okolo mojej triedy bolo veľa vtipných zážitkov. Či už takých, o ktorých vie celá škola, ako napríklad betlehem alebo Mikuláš, alebo len zážitky v rámci triedy, prestávky, hodiny slovenčiny, na ktorých vládla anarchia, a mnoho iných.“
4. „V tejto škole nájdete druhú rodinu. Tu nebudete braní ako kus, ako číslo v nejakom registri, ale ako človek, s ktorým sa chcú učitelia a žiaci priateliť. Jediným negatívom je, že je ťažké, skoro až nemožné to všetko opustiť.“
Julka Šujanová
1. „Plánujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole buď v Bratislave, alebo v Banskej Bystrici.“
2. „Budú mi chýbať najviac asi moji spolužiaci, aj za niektorými učiteľmi mi bude veľmi clivo. A bude mi chýbať aj rodinná atmosféra našej piaristickej školy. Samozrejme, aj naši drahí pátri : Michal, Marek a Janko :).“
3. „Fuuha, bolo ich veľa, naši chalani vymysleli v triede vždy niečo vtipné a zároveň aj veľmi absurdné. :)“
5. „Naša škola mi dala veľa. Cítila som sa tu prijatá a naozaj šťastná. Moja púť na tejto škole sa tiahne už od prvého ročníku na základke, takže je to už nejaký ten piatok :). Myslím si, že ma formovala ako ľudsky, tak aj duchovne. Za to som vďačná hlavne pátrom, ktorí mi vždy pomáhali po duchovnej stránke, každý jeden z nich pri rozličných obdobiach môjho života. Či už formou duchovných obnov, táborov, alebo aj svätých spovedí.“
Grétka Gúčiková
1. „Po maturite plánujem oddychovať :D. Toto predmaturitné obdobie je celkom náročné. V júni ma však ešte čakajú prijímacie skúšky na vysokú školu, takže sa budem musieť ešte na ne poriadne pripravovať, preto úplné voľno budem mať asi až po nich. Chcela by som tráviť čas s priateľmi, budem aj brigádovať. No chcela by som tieto asi najdlhšie prázdniny prežiť naozaj naplno.“
2. „Kto alebo čo mi bude zo školy najviac chýbať? Veľmi ťažká otázka pre mňa. Aj keď si už so spolužiakmi posledné dni ideme trocha na nervy :D, určite mi budú veľmi chýbať práve oni. Tých osem rokov, ktoré sme spolu prežili, na to sa nebude dať len tak zabudnúť. Taktiež mi nesmierne budú chýbať naši učitelia, ktorých som si za tie roky veľmi obľúbila. Triedna pani učiteľka Kováčiková, ktorá to s nami zvládala celé tie roky, naši pátri Marek, Janko a Michal, ktorí sa nám venovali a robili pre nás duchovné obnovy, pani učiteľka Mirka Grolmusová, Aďka Machová, pán učiteľ Blaško, Bačišin, Fungáč aj všetci ostatní. Samozrejme, celková atmosféra školy mi bude chýbať asi najviac. Jej priestory, kamaráti, ktorých som stretávala na chodbách, milé úsmevy známych ľudí :).“
3. „Asi neviem vybrať nejaký jeden konkrétny najvtipnejší zážitok za tých niekoľko rokov. Stále sme vymýšľali nejaké bláznovstvá. Či už to bol program na stužkovú alebo viac známe akcie, ako napríklad živý betlehem alebo mikulášske darčeky pre našich učiteľov. Myslím, že v tomto sme boli výnimočná trieda a najmä naši učitelia budú na tieto naše výmysly ešte dlho spomínať.“
4. „Ak by som mala možnosť niekomu odporučiť našu školu, tak by som to určite urobila. Na piaristickej škole som strávila trinásť rokov. Neľutujem žiaden z tých rokov. Bolo to pre mňa miesto, kde som spoznávala nové veci, učila sa nielen poznatkom z učebníc, ale aj praktickým veciam do života. Ako tvoriť nové vzťahy, učila som sa vychádzať so spolužiakmi v triede, ale aj s učiteľmi, ktorí nás nebrali iba ako žiakov, ale aj ako kamarátov a ľudí, o ktorých sa zaujímali. V tejto škole som zažila prijatie a našla som tu svoju druhú rodinu. Mohla som tu vyrásť z malej prváčky na dospelú maturantku. Objavila som svoje dary a talenty, pravé hodnoty, ktoré sú v živote naozaj dôležité, a to najmä vďaka ľuďom z tejto školy. Preto z mojej strany patrí tejto škole jedno veľké ĎAKUJEM!“
Maťka Ondrejovičová
1. „Po maturite doslovne plánujem aspoň trošku oddychovať, prečítať si knihu a športovať. Robiť veci, na ktoré som nemala čas. Samozrejme, ešte sú tu prijímačky na VŠ, takže oddych bude až reálne počas leta.“
2. „Naša škola, náš dom. Už len podľa tohto si poviem, že mi bude chýbať úplne všetko. Hoci som tu strávila len štyri roky, zamilovala som si to tu. Od spolužiakov cez učiteľov až po všetkých ľudí na škole. Čo mi bude tak vtipne chýbať, budú bežiace deti po chodbách. Ich predbiehanie sa, kto skôr bude na obede alebo v bufete :). Ešte sú tu pátri. Tí majú veľa zásluh v našich srdciach, takže aj ich pokoj a dôvera mi bude chýbať.“
3. „Nemám asi žiadny najvtipnejší zážitok, pretože všetky vtipné zážitky boli svojím spôsobom tie najvtipnejšie. Môj najobľúbenejší asi je, keď sme išli na branné a triedny učiteľ hral so spolužiakom hru. Vždy, keď jeden prehral, tak niečo musel robiť. Najvtipnejšie bolo, keď spolužiak musel podliezať sedačky vo vlaku alebo triedny klikovať v ďalšom vagóne plnom ľudí. Toto sú zážitky, na ktoré sa dobre spomína.“
5. „Čo mi škola dala? V prvom rade to je asi radosť do života. Toľko radosti, čo sme tu zažili, som ešte nezažila. Ďalej je to viera. Nielen viera v Boha, ale aj viera vo mňa samu. Naučila som sa prekonávať ťažké ciele a zároveň vedieť prehrávať (teda to sa ešte učím). Myslím, že táto škola mi dala hlavne priestor rozvíjať svoje talenty a miesto, kde som sa cítila byť prijatá.“
Sabínka Daubnerová
1. „Pravdepodobne budem brigádovať, cestovať, táborovať a nejako zmysluplne tráviť jedny z najdlhších prázdnin.“
2. „Najviac? Asi spolužiaci, triedny a zábava s nimi. Naše koncoročáky, branné... skrátka spoločný čas.“
3. „Najvtipnejšia, ktorú som si asi zapamätala, je táto. Na jednej zastupovanej hodine som sedela a ako tichý pozorovateľ som sledovala náplň práce svojich spolužiakov. Jedna spolužiačka rysovala do zošita z matematiky trojuholník podľa zadania. Zle si však určila bod, a tak sa jeden z vrcholov nezmestil do zošita. Keď sa jej priamky stretli, zistila, že už píše po lavici... Druhá spolužiačka robila čosi iné a nedarilo sa jej. Tu je scéna:
K.: ,,To kam až idú tie priamky?“ (nahlas premýšľala)
S.: ,,...do zadku...“ (nezávisle od K., niečo jej nešlo)
K.: ,,A presne tam sa to narysuje.“ (priamky sa jej pretli na lavici)
Nezávisle od seba. Ale nakoľko som videla celú situáciu, pochopila som. Na obe dievčatá
spomínam vždy s úsmevom.“
5. „Nakoľko som strávila na našej škole 3⁄4 svojho života (trinásť rokov), stala sa pre mňa druhým domovom. Dala mi priateľstvá so skvelými ľuďmi, ktoré verím, že budú pretrvávať. Nasmerovala ma na správnu cestu a dala úžasné základy do života. Prijala ma a vždy som vedela a stále viem, že sa sem môžem kedykoľvek vrátiť. Dvere mám otvorené. Pre mňa osobne bude stále platiť:
,NAŠA ŠKOLA – NÁŠ DOM.“
Julka Žibeková
1. „Asi ako väčšina maturantov na gymnáziu plánujem ísť ďalej na vysokú školu. Keďže ma humanitné vedy nikdy nebavili a, naopak, prírodovedné áno, rozhodla som sa pokračovať týmto smerom. Prihlášky mám podané na medicínu a farmáciu.“
2. „Už počas stužkovej som si uvedomila, že okrem mojich úžasných spolužiakov, s ktorými sme sa naozaj veľa nasmiali, mi budú chýbať aj učitelia, lebo viem, že na vysokej môžem na taký komfort zo strany pedagógov zabudnúť. A týmto by som sa im chcela poďakovať za to, čo pre nás celé štyri roky robili. Ešte väčšmi mi bude chýbať náš triedny učiteľ Martin Fungáč, ktorý bol pre všetkých veľkou psychickou podporou a vždy sa snažil v triede zlepšiť náladu. Nakoniec mi bude chýbať aj atmosféra, ktorá sa nesie celou školou. Možno som nebola vždy spokojná, no tých nespokojných chvíľ bolo minimum. Za túto atmosféru chcem poďakovať všetkým vám, študentom, robte našu školu príjemnou aj naďalej.“
3. „Uf, naša trieda sa trapasmi a vtipnými chvíľami len tak hemžila. Veď keď máte v triede Grešnera, verte, že nikdy nuda nebude. Teraz asi nabonzujem celú triedu, ale veď už končíme, tak prečo nie. Pamätám si, keď sme ako čerství prváci poctivo sedeli cez prestávku v triede a Adam vybral deodorant. „Nešťastnou náhodou“ sa mu ho podarilo nožničkami preseknúť a jediný možný spôsob, ako zabrániť nášmu uduseniu, bolo sa toho čo najrýchlejšie zbaviť. Čo čert nechcel, bol už máj a okno dokorán otvorené. V panike si chlapci tento malý „granát“ pohadzovali, až skončil... no na streche pod oknom. Čo je hlavné, prežili sme všetci a ani sme nikoho nezranili. Ten zápach sa však až tak nepáčil pani učiteľke Žiškovej, ktorá mala s nami nasledujúcu hodinu.“
4. Na našu školu som prestupovala z iného 8-ročného gymnázia, takže si myslím, že môžem hrdo odporučiť našu školu ďalším žiakom. Pri prestupe som mala na výber množstvo gymnázií. To piaristické som si vybrala kvôli rodinnej atmosfére, nielen profesionálnemu, ale aj ľudskému prístupu profesorov a trochu aj kvôli tomu, že sem išla moja najlepšia kamarátka. Taktiež sme jedineční vďaka turnajom vo všetkých možných športoch, ktoré pre nás organizuje páter Michal.
Výber tejto školy som ani raz neoľutovala a keby som mala možnosť znovu si vybrať, moja voľba by bola rovnaká. Sama som si potvrdila, že platí jedno známe heslo: Naša škola, náš dom.“
Všetkým maturantom prajeme, aby dokázali splniť, čo si predsavzali.
Článok pre vás zhotovili Adriana Chlpeková a Veronika Vravková.
Foto: súkromné albumy respondentov
Comments