S príchodom nového školského roka sa na školských chodbách neukázali len nové tváre žiakov, ale aj učiteľov. Medzi ne patrí aj pani učiteľka Kotríková, ktorá nás okrem matematiky a informatiky priúča aj angličtine. A čo iné o sebe ešte prezradila? To si môžeš prečítať nižšie.
STRUČNÉ Q&A
Obľúbená farba: zelená
Obľúbená časť doterajšieho života: materstvo a rodičovstvo
Obľúbená krajina: celý svet
Obľúbený interpret: momentálne Coldplay, Metallica...
Obľúbený hudobný nástroj: klavír
Obľúbené ročné obdobie: leto, ale aj jar má svoje čaro
Obľúbený šport: ako divák hokej, ako účastník bicyklovanie, plávanie... všetko ☺
Obľúbený druh umenia: divadlo
Obľúbená kniha: momentálne knihy na sebarozvoj
Obľúbený film: Dobrý Will Hunting
Obľúbené zviera: pes
Obľúbený kvet: lúčne kvety
PODROBNEJŠIE Q&A
Aké ste mali detstvo? Kde ste vyrastali a aké máte spomienky na toto bezstarostné obdobie?
V prvom rade mám strašne slabú pamäť, takže si nepamätám, ani čo bolo pred polrokom, ale pamätám si, že detstvo som mala super. Ešte to bolo „naše“ detstvo, také na ulici pred domom. Vyrastala som tu, v Prievidzi na Severe, ale narodila som sa v Trnave.
Čo vaše obdobie štúdia? Kde ste študovali a čo presne? Chceli ste byť vždy učiteľkou alebo sa to nejako postupne vyvinulo?
Na základnú školu som chodila do Prievidze, tam, kde sú v súčasnosti policajti a CVČ, a neskôr som chodila na gymnázium v Novákoch do športovej triedy. Potom som študovala v Žiline matematiku a informatiku a anglický jazyk som si dorobila na vysokej škole v Nitre. Pôvodne som chodila na strojnícku fakultu – mesiac. Keď mi povedal jeden profesor, že mám prekresliť a prerysovať nákres, ktorý som robila 5 hodín, lebo bol príliš malý, povedala som si, že to nie je škola pre mňa. Mojím snom nebolo byť učiteľkou, ja ani neviem, ako som sa tu ocitla :). Vždy som chcela byť právničkou. Kým som študovala na vysokej, sama som ešte nevedela, čo budem robiť, ale spravila som si tam pedagogické minimum.
Matematika a informatika s angličtinou je pomerne neobvyklá kombinácia. Čo vás presvedčilo, aby ste študovali a následne učili práve tieto predmety?
Informatika ma vždy bavila a matematika ide k tomu. Neskôr som aj chcela prestúpiť na angličtinu, ale nebolo mi to umožnené. V treťom ročníku som mala prerušené štúdium, lebo som vycestovala do Anglicka ako opérka. Keby nebolo mojej maminy, asi by som tam bola doteraz :). A anglický jazyk v tejto dobe človek jednoducho potrebuje.
Začuli sme, že ste v Anglicku aj učili. Vedeli by ste nám o tomto období viac porozprávať?
Najprv som učila štyri roky len informatiku, a to na gymnáziu v Novákoch, a potom sa mi naskytla príležitosť ísť učiť do Anglicka. Dostala som sa tam tak, že som vyhrala konkurz.
Vedeli by ste v krátkosti porovnať slovenské a anglické deti? Líši sa v niečom náš prístup?
Ja som učila v Anglicku v súkromnej škole, kde chodili deti z celého sveta, hlavne z Ázie, nie len čisto Angličania. Myslím si, že deti sú všade rovnaké, no v tejto škole, keďže je súkromná, som vnímala, že sú to poväčšine takí „zalovení“ ľudia, ktorých hlavne trápilo to, či to, čo majú na sebe, je značkové.
Čo hovoríte na školský systém na Slovensku a v Anglicku?
Mne sa nepáči školský systém na Slovensku. Aby som len nekrivdila, aj ten v Anglicku má svoje chyby, ale na slovenskom sa mi nepáči to, že sa má prebrať nalinajkované množstvo učiva za jeden rok. My učitelia pociťujeme nátlak zo všetkých strán a vy, žiaci, si z toho nič reálne nezapamätáte. Sú to len také encyklopedické vedomosti, ktoré ale v skutočnom živote nevyužijete a ani si na ne o pár mesiacov nespomeniete.
Ak by ste si mohli vybrať jednu vec, ktorú aplikujete na slovenské školstvo z anglického, aká by to bola?
Určite systém hodnotenia. V Anglicku sa mi páčilo, že sme dva mesiace niečo preberali a až na konci určitého celku napísali veľkú písomku. Žiakov sme nestresovali pravidelným skúšaním na každej hodine, nechali sme na nich samých, ako sa k učeniu postavia. Väčšinou však mali žiaci k učivu proaktívny prístup a neradi vynechávali školu. Niekedy sa to dokonca využívalo aj ako forma trestu - pokiaľ žiak spravil niečo zlé, nemohol ísť do školy. Bolo to pre nich obmedzujúce, lebo do tej školy chceli chodiť. Uvedomovali si, že pokiaľ do nej nebudú chodiť, budú mať v učive medzery.
Čo hovoríte konkrétne na nás, študentov tejto školy?
Snažím sa na každého pozerať pozitívne, hľadať v ňom to dobré, to, čo mu ide. Myslím si, že ste úplne v pohode, inšpirujete ma a vedomostne vnímam, že sa hlavne v oblasti informatiky veľmi rýchlo posúvate - to bude asi tou dobou. Vaše vedomosti sa počas tej doby, čo som mala prestávku kvôli materskej, veľmi posunuli dopredu.
Život nie je len o práci, a preto máte určite aj nejaké koníčky. Čo robíte rada vo svojom voľnom čase? Ako vyzerá váš bežný deň a kde načerpávate silu a inšpiráciu?
Ráno vstanem, obriadim deti, naraňajkujeme sa, odveziem ich do škôlky, niekedy ja, niekedy manžel, idem do práce a poobede robím - väčšinou varím, periem, žehlím, také domáce práce. Nejaký čas strávim s deťmi a pripravujem sa do práce. Mám koníčky, len na ne nie je čas, a keďže sa venujem deťom, snažím sa to skĺbiť. Takže všetky možné športové aktivity - bicyklovanie, korčuľovanie, lyžovanie. Väčšinou je to ten šport, niekedy pečenie, varenie, ale to už je skôr povinnosť ako záľuba :). Nachádzať inšpiráciu je niekedy ťažké, ale prechádzky v prírode sú najlepšou inšpiráciou a relaxom, aký môže byť.
Je tu niečo, čo by ste nám chceli odkázať?
Aby ste boli sebou a aby ste sa zbytočne nestresovali nad maličkosťami.
Ďakujem za rozhovor!
Foto: archív p. uč. Kotríkovej