Enduro a motocross sú dve odvetvia jazdy na motorke. Typ „enduro“ sa prevažne jazdí v lesoch či na lúkach s motorkou zvyčajne majúcou svetlo, pričom typ „motocross“ sa jazdí prevažne na trati s motorkou bez svetla a s iným priebehom výkonu. Oba tieto typy sa jazdia profesionálne, závodne alebo, ako je to aj v Martinovom prípade, v rámci voľného času.
Začiatky...?
Začal som jazdiť v roku 2005, keď som mal päť rokov. Dostal som malú štvorkolku, na ktorej som sa postupne učil jazdiť. Počas dospievania som vymýšľal stále nové a nové veci. Skoky a rôzne iné „hlúposti“. Samozrejme, dôsledky môjho konania na seba nenechali dlho čakať. V deviatich rokoch sa mi „pošťastilo“ a rozsekol som si nohu nad kolenom. Našťastie to bolo asi jediné vážnejšie zranenie počas môjho doterajšieho života.
Roky pribúdali a skúšal som stále silnejšie a silnejšie stroje. V mojich dvanástich sa štyri kolesá zmenili na dve, čo mi dodalo nové možnosti a príležitosti vyblázniť sa. Umožnila mi to moja prvá „motocrossová“ motorka Honda cr 85. Keďže som nepatril medzi „veľkých“ chlapcov, motorka so mnou a podo mnou doslova lietala.
Nič však netrvá večne, a tak sa aj toto moje priateľstvo muselo skončiť. Na miesto Hondy cr 85 nastúpila o niečo výkonnejšia Honda cr 250. Tento vzťah trvá až doteraz a musím sa priznať, že pred ňou mám neustály rešpekt, pretože stačí jeden nesprávny pohyb rukou a môžem sa zbierať zo zeme.
Enduro či motocross?
Osobne preferujem enduro pred jazdou na trati, pretože zvyčajne jazdím sám, čo je veľké riziko, predsa len, stať sa môže čokoľvek. Ak by som mal možnosť častejšie trénovať s inými ľuďmi, možno by som sa tomu venoval aj profesionálne. Bez tréningu je veľmi malá šanca na úspech, keďže ide hlavne o výdrž. Mnoho ľudí mi hovorí : „Veď je to len o vození sa. Ani sa pri tom nespotíš. Nič to nie je. Radšej poď hrať futbal.“ Neuvedomujú si, že pojem „jazdenie na motorke“ môže mať viacero významov. Či už je to profesionálne jazdenie s riadnym tréningom počas celej sezóny, alebo jednoduchá jazda na dedkovom pionieri k rybníku.
Na cestách...
Začalo sa to, keď som mal 15 rokov a nechcelo sa mi všade chodiť autobusom. Za pár eur som si spravil vodičský preukaz a na malom talianskom 50-kovom skútri som prešiel svoje prvé kilometre. Jedná sa o slabú skupinu, ktorá je poväčšine blokovaná na maximálnu rýchlosť 45 km/h, no nebol by som to ja, keby som si o tom nenaštudoval viac. Po pár úpravách sa z toho stal celkom obstojný skúter, ktorý dokázal ísť až 100 km/h, čo je celkom slušné na to, že mal motor podobný krovinorezu. Jazdieval som celú sezónu, kým počasie prialo, či už do školy, alebo na rôzne výlety so skupinou motorkárov, alebo s kamarátmi, ktorí majú motorky. Tento rok som, po rozšírení si vodičského preukazu, vymenil svoju spoľahlivú Hondu fmx 650 za Apriliu shiver 750. Motorka, ktorá má výkon väčší ako niektoré autá a na ktorej sa už asi ani nedá ísť pomaly. Samozrejme, že sa snažím jazdiť takou rýchlosťou, aby stíhal pri mne anjel strážny lietať.
Slovko na záver
Každý milovník adrenalínu a rýchlosti by si jazdu na motorke mal vyskúšať, pretože, ako sa vraví: „Kto neskúsil, nevie.“ Je to perfektná vec, keď si potrebujete prevetrať hlavu alebo vás to ťahá za nejakým pekným výhľadom.
Taktiež ako jazdu v teréne, tak aj jazdu na ceste mám iba ako hobby, keďže jazdiť okruhy a jazdiť profesionálne a dostať sa do nejakej vyššej súťaže je veľmi ťažké. Na jar som dostal možnosť ísť jazdiť na okruh. Sám neviem, či vo mne vidia nejaký potenciál alebo len na skúšku. No necháme sa prekvapiť. Určite si to rád vyskúšam, keďže je rozdiel jazdiť v premávke, kde platia predpisy, a niekde, kde sa ide bez hraníc a naplno.
Foto a text: Martin Kováč