Speváčka a huslistka Miriam Kaiser nedávno uverejnila videoklip k svojej pesničke Umelec, čo ma inšpirovalo k zamysleniu sa nad tým, kto vlastne je umelec. Aby sme mohli nájsť odpoveď na túto otázku, je nutné si najprv zadefinovať, čo je umenie a čo robí dielo umeleckým.
Nad podobnými otázkami uvažovali už grécki filozofi. V antickom Grécku bol definovaný pojem „kalokagatia“, čo bol ideál krásy. Antickí umelci poukazovali nielen na vonkajšie, ale aj na duševné hodnoty, medzi ktorými mala byť rovnováha. Kalos (pekný) a aghatos (dobrý). Rada pozorujem ľudí a aj bez toho, aby sa človek veľmi sústredil, si nemôže nevšimnúť, že tento ideál sa už takmer vytratil a za ten dlhý čas ho nahradili nové ideály. Mnohí mladí sa v období hľadania samého seba často snažia napodobňovať ľudí, ktorí sú označovaní za umelcov, neraz s komickým, ak nie tragickým výsledkom. Nechcem, samozrejme, nikoho posudzovať, hlavné je, aby (sme) sa sami cítili dobre. Umelci sa stávajú vzorom, aj keď to nemusí mať vždy len dobrý dopad. Myslím, že každý z nás je originálny, avšak individuálna originalita je často potláčaná masovými ideálmi.
Dnes na nachádzame v dobe, keď je komplikované vymedziť hranice medzi umením a škvrnou od čokolády na oblečení alebo rozdiel medzi hudbou a zvukom spaľovacích motorov či inými rachotmi a buchotmi. Umenie sa ako tvorivá činnosť vždy snažilo posunúť svoje hranice ďalej. Či už sa pozrieme na diela Marcela Duchampa, alebo si vypočujeme zvukové experimenty talianskych futuristov Luigiho Russola, Marinetiho, Edgara Varésa či Johna Cagea. Je preto polemické, či ešte môžeme hovoriť o nejakých definíciách umenia. Ide o subjektívnu otázku, na ktorú môžeme nájsť odpoveď jedine kdesi v sebe. No nezávisí to len od jednotlivca, ale podstatnú úlohu tu zohráva aj obdobie, v ktorom sa my - diváci či poslucháči, nachádzame. Umenie je odrazom nielen autora, ale aj spoločnosti, ktorú reflektuje. Dokáže nám sprostredkovať skúsenosť s prítomnosťou, v ktorej vzniklo. Môžeme poznať všetky údaje o vojne, ale kým si neprečítame Krvavé sonety alebo si nevypočujeme Zeljenkov Osvienčim, nemôžeme mať ani tušenie, čo tá hrôza znamená.
Túto pravú skúsenosť nám môže poskytnúť len umenie, ktoré začína existovať, keď mu dovolíme preniknúť k nám, obohatiť nás, zanechať v nás čosi ako rezonanciu, ktorú môže niekto zažiť pri počúvaní Bacha alebo iný pri Beatles či Led Zeppelin... Umenie neexistuje bez diváka či poslucháča. Je to čosi duševné, čo komunikuje s naším vnútrom, napríklad aj cez prírodu. Pohľad na zapadajúce slnko či hviezdnu oblohu v nás často zanechá len slová - „To je umenie!“
https://www.youtube.com/watch?v=A8EgYrNQBxI
autor textu a obrazov: Drahomíra Držíková