Krajina, kde ste v Európe i v Ázii súčasne. Krajina, kde doobeda lyžujete a poobede sa kúpete v mori. Krajina rozdelená vojakmi kontrolovanou zónou, aby sa zabránilo násiliu. A to všetko na ploche päťkrát menšej ako Slovensko. Ostrov, ktorý môžete z jeho najvyššieho vrchu vidieť takmer celý. Cyprus.
Prečo Cyprus?
Jarné prázdniny sa u mňa už skoro desať rokov spájajú s cestovaním. Tento rok som svoje kroky nasmeroval na Cyprus. Prečo práve tam? Chcel som ísť v Európe niekam, kde je už v marci teplejšie počasie, to zúžilo výber na subtropické alebo mierne oceánske podnebie. Tiež som chcel, aby to bola krajina, v ktorej som ešte nebol. No a zostali len Holandsko, Malta a Cyprus. Pôvodne som uvažoval o návšteve Malty a Cypru naraz, no medzi nimi je len málo priamych letov a Emirates sú trochu mimo môjho rozpočtu. A keďže na Cypre poznám vďaka Erasmus+ niekoľko učiteliek, z nich dve boli aj v našej škole na job-shadowing a so žiakmi jednej z nich si dopisujú žiaci z našej ZŠ, vybral som si Cyprus.
Niečo o Cypre
Je vlastne Cyprus v Ázii? Áno, je, po stránke geologickej ide o súčasť horských pásiem z priľahlej Malej Ázie (Turecka) a takisto aj po stránke klímy či biosféry. Cyprus sa vynoril z mora len nedávno (pred cca 20 mil. rokov). Je Cyprus v Európe? Áno, je, patrí k nej čiastočne historickým vývojom, prevažujúcou gréckou národnosťou a jazykom, ale aj dnešným členstvom v Európskej únii.
A tu sa už dostávame ku kontroverzii. Také malé územie a také roztrhané na franforce. Po osamostatnení sa z britského impéria presadzovali cyperskí Gréci a cyperskí Turci protichodné záujmy, a to často agresívnymi útokmi. S cieľom potlačiť násilie jednotky OSN (modré barety) oddelili súperiace strany. Možno by aj došlo k vyriešeniu problémov, keby nenastal vojenský prevrat a keby ako reakcia na prevrat na severnú stranu ostrova nevtrhlo turecké vojsko, ktoré obsadilo tretinu (tú úrodnejšiu) územia ostrova. Na tejto časti bola vyhlásená Severocyperská turecká republika, ktorú uznalo jedine Turecko. V Európskej únii je prakticky len južná Cyperská republika. Obe časti sú oddelené nárazníkovou zónou, dodnes kontrolovanou vojakmi misie OSN (aj naši tam slúžia).
Navyše je tu veľa exkláv a enkláv a aby to nebolo jednoduché, niektoré územia sú britské suverénne vojenské základne. Na tieto základne i do celého nárazníkového pásma je vstup prísne zakázaný a rovnako je tu zakázané fotiť a filmovať. Aj keď je lákavé odfotiť taký nezvyčajný pohľad ako ulicu zabarikádovanú plechovými sudmi, ostnatým drôtom a so spustnutými budovami, nerobte to, lebo keď vás chytia šikovne schovaní vojaci, vezmú vám fotoaparát, príp. zažijete nepríjemný výsluch.
Aspoň toľko potrebujeme vedieť na pochopenie dnešnej reality života na tomto treťom najväčšom stredomorskom ostrove.
Odporúčam vidieť a navštíviť
Počas krátkeho pobytu (osem dní) som toho stihol navštíviť veľa, bol som v Paphose, Limasole, Larnake, Nikózii (i v okupovanej časti mesta). Mojím TOP zážitkom však bol TOP ostrova – a tým je pohorie Troodos s najvyššou horou Olymp (1951 m). Mnohí z mojich žiakov určite vedia, ako ma baví geológia a toto pohorie je dokonalá učebnica. Konkrétne kapitola o morskom dne, pretože na vzdialenosť niekoľko desiatok kilometrov sú tu rozprestreté všetky vrstvy, ktoré bežne tvoria oceánske dno, čiže časť litosféry, ktorá je pre výskum ťažko dostupná, a tu sú v dokonalom slede uložené sedimenty, vankúšové lávy, diabázy, gabro až po najfascinujúcejšie ultrabázické pyroxenity a peridotity. Minerály tých posledných sa na slnku leskli ako diamanty. Nečudujem sa, že pohorie je cieľom expedícií študentov geológie. Samozrejme, aj ja som si odtiaľ doniesol nejaké tie „šutríky“. Veď aj batožina sa mi ledva zmestila do limitu 20 kg...
No i keď vám geológia nechutí, nevadí, v pohorí je mnoho kvalitne značených a popísaných turistických trás, dobre vybavené centrum Troodos, lyžiarsky areál so sedačkovou lanovkou a v obciach okolo sú pravoslávne kostoly s unikátnymi freskami – najznámejšie uvidíte v meste Kakopetria.
Pokiaľ vás zaujíma staroveká história, tak okrem múzea v Nikózii odporúčam navštíviť oblasť Paphosu s rozsiahlym archeologickým areálom s podlahovými mozaikami s výjavmi z gréckej mytológie, stĺp, pri ktorom vraj bičovali sv. Pavla na jeho prvej apoštolskej ceste, Hrobky kráľov a komplex hrobiek siedmich makabejských bratov.
Pokiaľ chcete krásne pláže, kvalitné (i drahé) hotelové služby a rôzne športové i zábavné aktivity, najlepšie vybavenie nájdete zasa v Larnake.
Pri Larnake, ale aj na britskom území (mimo základne) na polostrove Akrotiri sa nachádzajú soľné jazerá, na ktorých sa zastavujú a kŕmia obrovské kŕdle plameniakov počas sťahovania na jar a na jeseň. Najväčší kŕdeľ odletel asi týždeň pred mojím príchodom. Odporúčam navštíviť environmentálne vzdelávacie centrum v dedinke Akrotiri. Pozorovať vyše stovku plameniakov cez ich ďalekohľad bol zážitok.
Ostrov je obľúbeným tréningovým miestom cyklistov. V brožúrach alebo na internete sú popísané mnohé cyklotrasy (dajú sa stiahnuť aj do GPS). Tiež som jeden deň venoval takejto eco-friendly turistike a po zapožičaní bicykla v Coral Bay (za osem eur na deň) som išiel na pláž Lara, na ktorú v lete chodia klásť vajcia korytnačky. Žiaľ, videl som, že mnohí pohodlnejší turisti tam jazdia na motorkách, štvorkolkách i autách a na prístupových cestách bolo po daždi blato až po prevody! V lete však blato nehrozí, skôr vás môže ohroziť nedostatočný pitný režim v horúcich letných dňoch.
Praktické rady na cestu
Peniaze - platí sa eurami, na okupovanom území tureckými lírami, ale v severnej časti Nikózie (aj hlavné mesto je rozdelené) všade brali eurá a aj vydávali v eurách. Cestovanie a múzeá sú lacné, no rátajte s vyššími cenami potravín ako u nás. Používajú elektrické zásuvky ako v Británii (typ G). Koloniálna minulosť a intenzívna výučba angličtiny už od škôlky majú za následok, že sa anglicky dohovoríte skoro všade, nájsť niekoho, kto nevie vôbec anglicky, je veľmi zriedkavé.
Na ostrov je najpraktickejšie priletieť na južnú časť na letiská v Paphose (kam som letel Ryanairom z Bratislavy) alebo v Larnake (odkiaľ zasa lieta viac spoločností do Viedne, Budapešti...). Trajekty sem nepremávajú. Pokiaľ ste prišli na južnú stranu ostrova a chcete navštíviť okupované územia, potrebujete pas. Necelých 20 rokov je už možný prechod cez kontrolovanú zónu na dvoch miestach v hlavnom meste pre peších a na niekoľkých cestných hraničných priechodoch. Niektorí tento krok k zlepšovaniu vzťahov vítajú, no stretol som i takých, ktorých to stále štve: „Nechcem niekomu ukazovať svoj vlastný pas len preto, aby som mohla ísť niekam vo svojom štáte.“
Nedávno vydaný turistický sprievodca ešte písal o potrebe mať so sebou doklad o tom, kadiaľ ste na ostrov prišli a kde bývate, odo mňa však už nikto nič také nepýtal. Zdá sa, že situácia sa stále vyvíja. Ako turista by ste ale mohli mať ťažkosti pri vstupe na územie Cyperskej republiky zo severnej strany, kam sa dá pricestovať loďou do prístavu Kyrenia alebo letecky na letisko Erkan. To sa však dá len cez Turecko, zo žiadnej inej krajiny tam lietadlá nelietajú.
Ak ste viacerí a máte skúseného šoféra, na cestovanie po ostrove je najlepšie prenajať si auto, ceny sú celkom primerané, v turistami obľúbených destináciách sú požičovne skoro na každom rohu. Ale bacha! Jazdí sa vľavo a volant je napravo, takže radíte ľavou rukou, tak ako v Británii. Zaujímavosťou je, že všetky autá z požičovne majú červenú plochu poznávacích značiek, aby na ne domáci dali obzvlášť pozor. Rátajú s tým, že turisti môžu zazmätkovať. Cesty sú v celkom dobrom stave. Problémy však môžete mať, ak by ste chceli ísť autom do severnej časti – tam prestáva platiť poistenie a ak sa stane nejaká nehoda, nespoliehajte sa na to, že polícia nehodu korektne vyšetrí.
Keďže ja som cestoval sólo, využíval som najmä miestnu dopravu, ktorú zabezpečujú autobusy. Cestovanie je tu lacné – najmä na väčšie vzdialenosti: Nikózia – Troodos a späť len za tri eurá. Autobusy sú tu troch kategórií: prvou sú InterCity – linky spájajúce najväčšie mestá (ceny cca štyri – sedem eur podľa vzdialenosti). Tieto mestá sú centrami prímestských a mestských spojov (často sa nedajú odlíšiť). V každom takomto mestskom regióne stojí jednorazový lístok 1,50 eura bez ohľadu na vzdialenosť, celodenný 5 eur. Pozor však na časy a zastávky, zastávka je často označená len zvislou tabuľou, na ktorej často ani nie sú čísla spojov a už vôbec nie cestovný poriadok.
Cestovné poriadky si treba vypýtať v kanceláriách dopravcov, nájdete na nich čas, kedy autobus odchádza z prvej alebo spiatočný z poslednej zastávky. Šoféri striktne dodržujú tieto časy odchodu. Kedy príde na tú vašu zastávku, sa však nedozviete, to vedia len domáci z každodennej skúsenosti. Výnimku som zažil len v Larnake (turistická top destinácia). Ak chcete vedieť trasy autobusov – tak v takom Paphose môžete zadarmo dostať mapu liniek, ale napríklad v Limasole a v Nikózii nič také nemajú. Sú dostupné jedine online www.cyprusbybus.com.
Posledným typom dopravy sú zberné minibusy, ktoré vyrazia, keď sa naplnia pasažiermi. Je možné si ich aj objednať k hotelu, no rátajte s tým, že budú ešte obiehať aj iné hotely, kým zamieria k vami žiadanej destinácii. Poučenie: pri cestovaní autobusmi choďte na zastávku naozaj včas a vyzbrojte sa trpezlivosťou – najmä keď plánujete prestupy. Ja som sa raz stihol pomodliť celý ruženec, kým vôbec prišiel autobus.
Čo dodať na záver? Cyprus ma zaujal po mnohých stránkach. Obzvlášť svojou prírodou, ktorá je najkrajšia v jarných mesiacoch, keď kvitne veľmi veľa rastlín, aj endemických. Zaujímavé boli i kontrasty v architektúre a kultúre medzi severnou a južnou časťou hlavného mesta. Keď sa budete chystať niekedy na Cyprus a budete mať nejaké otázky, ak budem vedieť, rád poradím.
Použité zdroje:
Quintero Josephine a Lee Jessica: Kypr. 2. edice. Praha: Svojtka & Co., s. r. o., 2015. s. 279. ISBN 978-80-256-1592-8.
Dutton, R.: Troodos from sea to summit. Lemesos: KyriakouBooks, 2002. S. 79. ISBN 9963-571-65-4
Geology of Cyprus. [online] Cyprus: Geological Survey Department [cit. 12.3.2019] Dostupné na internete: http://www.moa.gov.cy/moa/gsd/gsd.nsf/dmlIntroduction_en/dmlIntroduction_en?OpenDocument#
foto a text: Marek Šimurka
spracovala: Katarína Cagáňová